Všetko sa niekde začína a niekde končí. Príbeh o ovečke sa začal v časoch, keď poddaný ľud mal svoje kožené opasky pritiahnuté až na doraz a ledva v nich vedel dýchať. Ľudia už akosi strácali dôveru v krajší zajtrajšok a svoju ružovú budúcnosť videli hmilisto. V tom sa ale objavil niekto kto im dal všetko čo potrebujú. Oprava: zatiaľ im nič nedal, ale sľúbil. Vyzerá to tak že im okrem tych sľubov ani nič nedá. Netrebalo veľa, stačilo pár silných slov a komančom zbedačený ľud mal všetko po čom túžil, aspoň na chvíľku. Mal svoju ideu lepšich časov a veril mladíkovi, ktorý im túto ideu ponúkol. Nikoho nezaujímali kecy uja v železničiarskej čiapke, ktorý stále do okola omieľal HDP, inflácia, reforma, EÚ, NATO či nezamestnanosť. Väčšina poddaného ľudu mala pred očami Jeho a jeho krásne slová o silnom sociálnom štáte kde nikto nemusí nič robiť a o všetko sa za neho postará štát. Komu by sa to nepáčilo, len tak celý deň ležať na peci, mať plnú komoru jedla a raz za čas vybehnúť do ulíc na oslavu Dňa práce či masové cvičenie obyvateľstva ľudovo nazývané spartakiáda. Čo čert nechcel, obavy sa stali skutočnosťou. On, silný vodca a ochranca najchudobnejších z chudobných sa dostal až tam, kam by sa už nikdy nemal dostať človek s jeho svetonázorom. Moci sa chopil ako správny džentlmen a začal si ju užívať ako len najlepšie vedel. Nemal chuť chodiť na zahraničné pracovné cesty len tak na pokec, jeho to ťahalo za biznisom. Venezuela, Čína, Lýbia. Biznis či kamaráti? Ťažko povedať ake pohnútky ho tam naozaj ťahali a ešte stále ťahajú. Pozvaniu na párty od ambasády krajiny, ktorá nepozná pojem ľudské práva, nedokáže nikdy odolať. Ani sme sa nenazdali a už bola zatiahnutá ručná brzda a zaradená spiatočka. Zrazu sa Tatranský tiger bežiaci takmer rýchlosťou svetla vo voľnej prírode, začal meniť na zanedbávanú izolovanú mačičku. Prednosť dostalo prejedanie pred investovaním, oddanosť rodnej strane pred odbornou kvalifikáciou, zamedzený prístup k informáciam, obmedzovanie slobody slova, vyvlastňovanie súkromných pomzemkov a pod. Je vôbec toto v demokratickej európe možné? Kde je vôľa, tam je cesta. Slovenský ľud sa nezaprel a dokázal, že možné to je. Nám ostatným Slovákom, ktorý nie sú pošpinený a nijako ináč poznačený červenou farbou ostáva iba dúfať, že pri najbližšom výbere nášho vodcu sa zbedačený ľud nedá oklamať lacnými rečami a do vedenia posunie niekoho kto z našej zdochynajúcej mačičky urobí opäť Tatranského tigra. Ak by sa to náhodou nepodarilo a aj naďalej by tam hore ostal On, tak si môžeme už teraz pobaliť kufre a vysťahovať sa čo najďalej. Ešte, že aspoň tie hranice nám nezavreli a máme tu Schengen...
Smutná esej o tatranskej ovečke
24.01.2008 13:03:47
Červeným a mládeži do 18 rokov zakázané!
Komentáre
preco